Priateľstvo. Cit, ktorý znamená pre človeka veľmi veľa aj napriek tomu, že si to človek ani neuvedomuje. Neuvedomuje si ani to, že potrebuje mať svojho priateľa pri sebe, potrebuje sa mu vyrozprávať a zveriť mu svoje tajomstvá.
Za "starých čias", ako konštatuje mnoho ľudí, sme mali viac priateľov a najmä viac času, ktorý sme im venovali, ako dnes. Dnes, keď sa skoro každý naháňa za vlastnými záujmami budovania kariéry, získavaním peňazí a prostriedkov na živobytie, sa priateľstvo stáva nedostatkovým tovarom. Len málo ľudí si v dnešnom uponáhľanom svete uvedomuje, že šťastie, fyzické aj duševné zdravie a dokonca aj dĺžka života závisí od toho, ako silné sú naše zväzky s inými ľuďmi a ako hlboko prežívame pravé priateľstvá. Nájsť pravého priateľa a naučiť sa žiť nielen svoj, ale aj jeho život, je mnohokrát veľmi ťažké a človek si musí mnoho odoprieť a venovať tejto veci veľa svojho, možno vzácneho času.
Neviem, či je to dané prírodou, vyššími silami alebo niečím iným, ale vo všeobecnosti platí, že ľúbime práve tých ľudí, pre ktorých sme sami atraktívny a ktorí nám to dávajú najavo rôznymi drobnými službami a hovoria nám milé veci. Ľúbime tých, ktorí nás hodnotia pozitívne. Prehnaná kritickosť a snaha manipulácie rozbíja mnoho krásnych a hlbokých zväzkov. Existujú určité črty človeka, ktoré rozhodujú o tom, ako veľmi je daný človek obľúbený. Určite dáme všetci prednosť ľuďom úprimným, milým a inteligentným pred hlúpymi, nezodpovednými a falošnými. Pekných ľudí máme omnoho radšej ako škaredých, aj keď oficiálne vyhlasujeme, že krása je iba povrchným a značne nepodstatným činiteľom sympatií. V pravom priateľskom zväzku by otázka telesnej krásy nemala mať miesto.
"Ťažko nájsť sympatie tam, kde chýba podobnosť," tvrdil Ezop a určite mal časť pravdy. Spravidla si ľudia rozumejú práve vtedy, ak majú aspoň čo-to spoločné. Ak niekto zdieľa naše názory, dáva nám pocit, že máme pravdu. Ale ozajstný priateľ nezdieľa s nami za každú cenu náš názor. Práve naopak, on je práve ten človek, ktorý by nám mal povedať svoj názor, aj keď je úplne odlišný od nášho, a mal by nám úprimne povedať pravdu do očí za každú cenu a aj napriek tomu, že taká pravda je mnohokrát krutá a nepríjemne zabolí. Práve pri tejto príležitosti vzniká názor, ktorý má určite miesto v množstve priateľstiev, že ak má niekto iný názor a predsa dokáže ľúbiť alebo naopak, je ľúbený, tak je to nezištné a čisté.
Priateľ je teda zdrojom šťastia. Už samotný priateľský vzťah napĺňa ľudí radosťou a dáva im pocit zmyslu života. Priateľov si hľadáme pre mnoho vecí, ale najmä preto, že práve priateľ nám môže dať pocit opory, a to hlavne v ťažkých životných situáciách.
Nápomocný býva fakt, že sa vždy máme komu zdôveriť so starosťami.
V živote každého človeka sa nájde situácia, kedy sa nakopia problémy, sny a ideály sa rozplývajú ako obláčiky dymu a celý svet, ktorý si človek budoval sa rúca ako domček z karát. V takých chvíľach sa obyčajne obracajú mnohí chrbtom práve tomu, kto by ich nadovšetko potreboval. Ak sa predsa nájde niekto, kto zostane aj napriek tomu, že všetci ostatní už odišli a správajú sa zrazu ako úplne cudzí ľudia aj napriek bývalým známostiam, či povrchným priateľstvám, tak práve človek, čo ostal je pravý priateľ. Možno bude riskovať ohováranie a opovrhnutie od okolia, ale aj za túto cenu ostáva a prežíva všetko s nami. V tej chvíli sa určite presvedčíme, že máme ozajstného nefalšovaného priateľa, ktorý nás za každú cenu a v každej situácii určite podrží, a všetky pochybnosti, ktoré možno v nás mátali zmiznú.
A ak už získame ozajstného priateľa, nemali by sme zabúdať, že priateľstvo neslúži len na prijímanie chvály. Nemôžeme čakať, že priatelia vyriešia naše životné problémy. Ako všetko na tomto svete, aj priateľstvo má svoje hranice. Nemali by sme zabúdať ani na pravidlo, že ak chceme brať, musíme aj dávať.
Niekedy možno priateľ sklame naše očakávanie a vtedy musíme pamätať na slová "múdrych", že ten, kto nevie priateľom i odpúšťať ich zvyčajne nemá mnoho.
A na záver prianie z môjho srdca : aby sme všetci prežili plnohodnotné priateľstvá !